AdemplĂŹ

AdemplĂŹ
Tratto da Paul Videsott Vocabolar dl ladin leterar
Etimologia:âč ADIMPLÄRE (EWD 1, 46); -l- da emplĂŹ
(GsellMM) 6 1878 adimplīs p.p. m.pl. (DeclaraJM, SantaGenofefa1878:31)
gad. ademplĂ, adempĂ grd. adempĂŹ fas. adempir caz. adempir
fod. ademplĂŹ LD ademplĂŹ
v.tr. â ademplesc
(gad. P/P 1966; DLS 2002,
grd. G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. Mz
1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. DLS 2002, LD DLS 2002)
a) Sëgn ù adempà le Signur, ci
che so spirit mâĂĄ zacan fat odĂ«i
Sengnâ Ä adempĂŹ âl Signur,
cicche so spirito mâĂ zaccang fatt udei DeclaraJM, SantaGenofefa1878
117 (Badia)
ademplis, ademplida, ademplides
compiuto, portato a termine (gad., grd. F 2002) âŸ
adempito âč erfĂŒllt
â a) Y la noela sĂ«gn, châara Ă© sodesfata,
mâĂ© n te tormĂ«nt, châi pordess ion n dĂ«it, sce mi ordins
ne foss ademplis.
e la novella Ćżengnâ, châella Ăš soddesfatta,
mâĂš âng te torment, châi perdessâ giang âng deit, se mi ordini
nĂš fossâ adimplÄ«s. DeclaraJM, SantaGenofefa1878:31 (Badia).