Preskočiť na obsah

3 Juno

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
3 Juno ⚵
planétka
3 Juno
Objav
ObjaviteľKarl Ludwig Harding
Dátum objavu1. september 1804
Názov podľaJuno
Označeniažiadne
Kategóriaplanétky hlavného pásma (Rodina Juno)
Elementy dráhy
Epocha 25. november 2005 (JD 2453699,5)
Excentricita (e)0,2583
Veľká polos (a)399,155 Gm (2,668 AU)
Perihélium (q)296,03 Gm (1,979 AU)
Afélium (Q)502,276 Gm (3,358 AU)
Obežná doba (P)1591,93 d (4,36 a)
Priemerná obežná rýchlosť17,93 km/s
Uhol sklonu dráhy
k ekliptike (i)
12,971°
Dĺžka výstupného uzla (Ω)170,125°
Argument perihélia (ω)247,839°
Stredná anomália (M)7,879°
Fyzikálne vlastnosti
Rozmery290×240×190 km
Hmotnosť3,0×1019 kg
Hustota3,4 g/cm³
Povrchová gravitácia0,12 m/s²
Úniková rýchlosť0,18 km/s
Rotačná perióda0,3004 d
Spektrálna triedaplanétka typu S
Absolútna veľkosť5,33
Albedo0,238
Priemerná povrchová teplota~163 K

3 Juno je v poradí tretia objavená planétka a súčasne je svojimi rozmermi približne siedmym najväčším objektom obiehajúcim medzi dráhami Marsu a Jupitera, teda v oblasti hlavného pásma planétok. Tvorí asi 1,2 % hmotnosti všetkých planétok vo vnútornej časti slnečnej sústavy.

Pôvod mena

[upraviť | upraviť zdroj]

Planétka 3 Juno nesie meno rímskej bohyne Juno, najvyššej rímskej bohyne, ochrankyne žien a neskôr celého Ríma, manželky Jupitera.

Planétku objavil na Schröterovej hvezdárni v Lilienthale blízko Brém nemecký astronóm Karl Ludwig Harding 1. septembra 1804, v čase, keď toto observatórium spravoval. Hvezdáreň, založená Schröterom v roku 1782, patrila a bola financovaná