Preskočiť na obsah

Kroneckerova delta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Kroneckerova delta alebo Kroneckerov symbol[1] (pomenovaná podľa Leopolda Kroneckera) je funkcia dvoch premenných, zvyčajne prirodzených čísel. Hodnota funkcie je 1, ak sú premenné totožné a 0, ináč:

δij={0ak i≠j,1ak i=j.

Alebo použitím Iversonovej notácie:

δij=[i=j].

Kroneckerova delta sa prirodzene objavuje v mnohých oblastiach matematiky, fyziky, inžinierstva a informatiky.

Vlastnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Nasledujúce rovnosti sú splnené:

∑jδijaj=ai,∑iaiδij=aj,∑kδikδkj=δij.

Vďaka týmto formulám a faktu, že prvky n×n jednotkovej matice 𝐈‾ môžeme stotožniť s Kroneckerovou deltou (Iij=δij), môžeme považovať δ‾ za jednotkovú maticu.

V n-rozmernom Euklidovskom priestore môžeme zapísať štandardný skalárny súčin ako[2]

<𝐚,𝐛>=∑k,lakδklbl=∑kakbk,

alebo využitím Einsteinovej sumačnej konvencie

<𝐚,𝐛>=akbk.

Zovšeobecnenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Kroneckerova delta je považovaná ako tenzor druhu (1,1). Kroneckerov tenzor môže byť zapísaný ako δji s kovariantným indexom j a kontravariantným indexom i:[3]

δji={0(i≠j),1(i=j).

Iversonove zátvorky sú zovšeobecnením Kroneckerovej delty, pričom Kroneckerova delta je špeciálnym prípadom, kde podmienkou je rovnosť:

δij=[i=j].

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ MARIÁN FECKO. Rozšírený SYLABUS a PRÍKLADY k prednáške “TEORETICKÁ MECHANIKA ” [online]. 2024-09-12, [cit. 2025-03-02]. Dostupné online. Archivované 2025-04-29 z originálu.
  2. ↑ PAVOL ZLATOŠ. Lineárna algebra a geometria. 1. vyd. Bratislava : MARENČIN PT, 2011. ISBN 978-80-8114-111-9. S. 233, 248.
  3. ↑ MARIÁN FECKO. Diferenciálna geometria a Lieove grupy pre fyzikov. Bratislava : Iris.