Tóra
Tóra (hebr. zákon, príkaz, ukazovateľ, zozbierané) je výraz pre:
- pentateuch, a to tak pre obsah pentateuchu, ako aj pre posvätný zvitok s jeho textom
- všetky morálne a rituálne predpisy obsiahnuté v pentateuchu a halachických častiach Talmudu.
Názvy
[upraviť | upraviť zdroj]Tora sa nazýva tiež Torat Moše – Mojžišov zákon, alebo Chamiša chumšei Tora – päť pätín (častí) Tóry či skrátene Chumaš – päť, pätina (plurál chumašim).
Tóra v širšom poňatí tohto slova sa skladá z dvoch navzájom prepojených častí:
- písanej Tóry (tora še- bi- chtav) a
- ústnej Tóry (tora še- be- al- pe).
Pod písanou Tórou rozumieme hebrejskú Bibliu (v kresťanskom poňatí Starý zákon). Hebrejský zákon zahŕňa tri základné časti:
- Tóru (v užšom slova zmysle),
- Prorokov a
- Spisy.
Hebrejské sväté písmo sa najbežnejšie označuje slovom Tanach. Je to akronym vytvorený z počiatočných písmen hebrejských slov označujúcich tieto tri časti. Najväčšiu úctu v Tanachu požíva práve Tóra. Jej ustanovenia, ktoré podľa tradície odovzdal Boh Mojžišovi na hore Sinaj, tvoria nemenné východisko židovskej náuky a životnej praxe. Mimoriadne postavenie Tóry jej určuje najčestnejšie miesto v synagogálnej liturgii.
Z Tóry sa číta predovšetkým v sobotu, pondelok a štvrtok, potom pri novoluní, sviatkoch a pôstoch. Náboženské zvyklosti predpisujú, aby sa celý Pentateuch prebral v priebehu jedného roka. Celá kniha je preto rozdelená na 54 oddielov – sidier, ktoré sa postupne čítajú na šabaty. Celý cyklus sa začína a končí jesenným sviatkom Simchat Tóra.
Sefer tora
[upraviť | upraviť zdroj].jpg)
Pri verejnej bohoslužbe sa Tóra prednáša z pergamenového zvitku nazývaného Sefer tora, ktorý tvorí dlhý pás pergamenu navinutý na dvoch tyčiach. Hebrejský text je písaný ručne podľa prísnych predpisov, bez značiek pre samohlásky a akcenty. Predstavuje presný odpis kánonického znenia, ktorý vždy anonymne – bez uvedenia miesta či dátumu vzniku – vyhotovuje nábožensky a odborne kvalifikovaný pisár – sofer. Ten zvyčajne píše aj krátke úseky textu tóry na schránky pre modlitebné remienky (tfilin) a schránky domáceho požehnania (mezuza).
Chumaš
[upraviť | upraviť zdroj]Na sledovanie textu a pri domácom štúdiu veriaci používajú tlačené vydanie Tóry, ktoré sa nazýva Chumaš. Tieto knihy nie sú posvätné a nepoužívajú sa pri liturgii.
Aron kodeš
[upraviť | upraviť zdroj]Zvitky Tóry, najcennejší a najdôležitejší predmet v synagóge, sú uložené v svätostánku (Aron ha kodeš, alebo Aron kodeš), ktorý bol pôvodne prenosnou schránkou. V stredoveku dostal podobu vysokej skrine voľne pristavenej alebo vstavanej do východnej steny synagógy. Vďaka tejto podobe sa svätostánok stal vďačným objektom umeleckej výzdoby. Dodatočne k nej pribudla dvojitá doska Desatora, umiestnená na vrchol tympanónu alebo horné zakončenie schránky. Niekedy je podopieraná párom zvieracích figúr, zvyčajne levov. Zvitky Tóry sa do svätostánku ukladajú v „oblečení“ a s ozdobami, ktoré zvýrazňujú význam Tóry a úctu, ktorá sa jej preukazuje.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tóra
 |
Tento článok týkajúci sa židovských dejín a náboženstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
